Problematika

 

   Rozum – cit

   Hlavné postavy sa riadili rozumom a citmi. Onegin sa riadil na rozdiel od Taťjany rozumom. Ona sa riadila citmi. Milovala ho a aj napriek tomu prekonala strach a napísala mu ľúbostný list. Lenský sa riadil citom, no Oľga zas rozumom. Keby sa Oľga riadila citmi, nestalo by sa, že zradila Lenského a on potom zomrel.

  

   Vyššia spoločenská vrstva – nižšia spoločenská vrstva

   Obe postavy, Lenský aj Onegin, boli predstaviteľmi vyššej spoločenskej vrstvy a Taťjana a jej sestra Oľga reprezentovali nižšiu spoločenskú vrstvu. Onegin však prichádza na dedinu, a tu je nižšia vrstva, takže sa k nej pridá. Bol zvyknutý míňať peniaze, chodiť na bály, no všetkého sa zriekol. Lenský pochodil veľa miest keďže bol vzdelaný. Ale aj on prichádza na dedinu. A zas na druhej strane Taťjana prichádza do mesta, čiže do vyššej vrstvy, kde aj zostane, pretože sa vydá a bohatého občana toho mesta. Kompozícia

   Toto dielo je veršovaný román s realistickými prvkami. Preto realistickými, pretože to nie je klasický román s veľa postavami a niektoré postavy konajú racionálne, riadia sa rozumom. Tu je porušený znak romantizmu.

   Celé dielo sa skladá z ôsmich kapitol, no nachádzajú sa tu aj dva listy, Oneginov a Taťjanin.

   Dej rozpráva autor, teda prevažujú monológy. Miestami sa vyskytujú aj dialógy medzi jednotlivými postavami.

   Je tu priama a nepriama charakteristika. Priamou charakteristikou sa považuje priamy opis jednotlivých postáv. Nepriamou charakteristikou sa považujú skutky postáv a to ako sa postavy správajú.

   Dokonca v diele sa nachádzajú aj úvahy, hlavne keď sa Onegin skoro zblázni.

   Nachádza sa tu typ zbytočného človeka, človek ktorý je nepochopený spoločnosťou a volí samovraždu. No v prípade Onegina, hrdina nevolí samovraždu, ale trpí až do konca života. Aj toto je znak, ktorý potvrdzuje, že toto dielo nieje čisto romantické, pretože nepochopený hrdina nespácha samovraždu.

   Autor sa v diele stotožňuje s hlavnou postavou (Oneginom) – autoštylizácia.