Obsah diela

Mladý, unudený a ľahkomyselný Eugen Onegin už pomaly začal mať dosť života petrohradskej spoločnosti. Začal sa vyhýbať plesom a večierkom, po otcovej smrti odchádza na vidiek, k strýkovi na dedinu. Tu chcel Onegin nájsť zmysel života. Zoznámil sa s romantickým básnikom Lenským. Hoci sú každý úplne opačnej povahy, rýchlo sa stávajú priateľmi. Lenský ho zoznámi s pani Larinovou, ktorá má dve dcéry – milú, veselú a dobrú Oľgu a smutnú, opatrnú a stiahnutú Tatianu. Onegin len sleduje Lenského naivitu v jeho snahách o Oľgu, no pre jej sestru Tatianu je sám Onegin stelesnením sna. Tak teda Tatiana odhadzuje svoju plachosť a píše Oneginovi milostný dopis. Onegin však ostal vlažný a Tatiane odpísala, že ju má rád len ako sestru.
Prišla zima. Lenský dotiahol cez jeho odpor Onegina k Larinovcov na slávnosť. Keď uvidel utrápenú Tatianu, veľmi sa nahneval na Lenského a v snahe pomstiť sa sa začal dvoriť Oľge. A tá ho neodmietla. To samozrejme vzbudilo žiarlivosť u Lenského a ten ho otvorene vyzýva na súboj. Onegin vyhrá a Lenský padá mŕtvy na zem.
Po jeho smrti Onegin odchádza, putuje takmer po celom Rusku no nikde nedokáže nájsť pokoj. Medzitým sa ožení aj Oľga aj Tatiana. Po dľhšom čase sa Onegin opäť vracia do Petrohradu, kde stretáva teraz už vydatú Tatianu, chladnú a hrdú. Zamiluje sa do nej a píše jej list, teraz je to však Tatiana ktorá ho odmieta: „Stačilo vám ku šťastiu tak málo – natiahnuť ruku, osud ma však inde zavial. Milujem vás, no napriek tomu mužovi vernosť zachovám“.
Onegin tak stráca poslednú nádej na nájdenie zmyslu svojho života.