Citaty Lensky

Prišiel sem z Germánie hmlistej, vied plody s’ sebou doniesol a slobodomyseľný bol, povahy čudnej, vrúcnej, čistej, vždy oduševnenú mal reč, vlas čierny do samých až pliec. ( 15 )   Mráz rozvrátenej spoločnosti ho strhať ešte neuspel. ( 16 )   Zabával fantáziou sladkou svojeho srdca pochybnosť. ( 17 )   Veril, že každý, kto tu žije, musí sa zjednotiť s ním len. ( 18 )   On v piesňach hrdo ochránil vždy vysoké a pekné city, poryvy vzácnej hodnoty a krásu vážnej prostoty. ( 19 )   Poslušný láske, spieval lásku, spev jeho jasný bol i cit, jak kebys videl prostú krásku, jak chlapca sen, jak luny kmit jasného neba púšťou tichou, jak božstvo taju, nežných vzdychov. Ospieval rozlúčku i žiaľ, i kohosi i hmlistú diaľ, i ruže romantické snivé. Ospieval diaľne krajiny, kde dlho v lone tíšiny sa liali jeho slzy živé, i zvädlý život ospieval, a sotva osemnásť liet mal. ( 20 )               Oceniť krásu jeho darov mohol snáď Eugen jediný, susedných pánov-hospodárov nevábili ho hostiny. ( 21 )   Bol bohatý, bol pekný, zdravý, všade ako ženích prijatý. ( 22 )   No Lenský, žijúc v svete inom, v manželstva putách nechcel žiť, srdečne prial si s Oneginom sa v krátkom čase zoznámiť. A tak sa zišli. Vlna – kameň, báseň a próza, ľad a plameň sú nie tak rôzne. Rozdielmy, čo bolo medzi priateľmi, spočiatku nudu cítievali, potom sa sebe páčili, na koňoch spolu jazdili a nerozlučnými sa stali. Tak ľudia – kajám sa i ja – sú z dlhej chvíle priatelia. ( 23 )