Charakteristika hlavných postáv

Eugen Onegin

Najdôležitejšia vec na Eugenovi bolo, že bol prozaik.  Hneď na začiatku diela, v prvých veršoch, sa autor diela stotožňuje, porovnáva s Eugenom. „Onegin – druh môj znamenitý.“, „Mal som zlosť, no už ani to.“ alebo „vášeň nás do hry vtiahla, život chytil nás do lasa.“

   Onegin vedel hovoriť aj písať po francúzsky, vedel ľahko zatancovať mazúrku a dokonale sa pokloniť, vždy dobre vyzeral a bol veľmi rozumný a milý. Je Onegin môj na slobode, strihaný, ako bolo v móde, londýnskym dandym robil cnosť, nakoniec videl spoločnosť. On po francúzsky vravel stále, vedel aj písať, osnovať, mazúrku ľahko tancovať a pokloniť sa dokonale. Čo chcete viac? Svet rozhodol, že umný, veľmi milý bol. ( 1 )

   Bol múdri a pedantný, vedel ľahko vyriešiť každú vec a vždy mlčal o každom vážnom spore. Keď povedal nejakej dáme epigram, tak z nej vylákal úsmev. Onegin podľa mienky mnohých (dľa sudcov odhodlaných, strohých) bol učeným a pedantom, on so šťastlivým talentom znal v nenútenom rozhovore posúdiť zľahka každú vec a ako vážny učenec mlčievať v každom vážnom spore, vylákať vedel úsmev dám, keď spustil skvelý epigram. ( 2 )

   Všíma si stále latinčinu, aj keď už nie je v móde a všetky anekdoty od Romula vie naspamäť. Už vyšla z módy latinčina, no nesmiem pravdu prezierať, latinčiny si stále všíma, vie epigrafy rozberať, pohovoriť o Juvenále, napísať v konci listu vale, ba dokonca, hoc chybne, vie aj z Eneidy strofy dve. Nemal nič s prachom do roboty chronologických pátraní, domácich dejov písaní, lež zato všetky anekdoty od Romula do našich chvíľ v pamäti svojej zachránil. ( 3 )

   V básňach nevedel rozoznať jamb od trocheja. Hanil Homéra, Teokrita, ale zas podporoval Adama Smitha. Bol veľký ekonóm a vyznal sa v tom ako každoročne bohatne štát a čím žije. Jeho otec ho nijak nechápal, no napriek tomu mu dal do zálohy zem. Vysoké v sebe nemal vášne, napríklad život zvukom dať, nevedel, keď tak čítal básne, od jambu trochej rozoznať. Homéra hanil, Teokrita, dal veľa na Adama Smitha, a hlboký bol ekonóm, to jest, že vyznal sa aj v tom, jak bohatne štát každoročne, čím žije, prečo nenačim mu zlata, keďže postačí, ak produktov má dostatočne. Otec ho nijak nechápal a zeme do zálohu dal. ( 4 )

   Pre Eugena bolo veľmi cenným horieť v nežnej vášni, čiže bol veľký romantik. Vyrátať, čo znal, aké divy, to bolo by mi od ruky, v čom však bol génij opravdivý, čo nad všetky znal náuky, čo od mladosti mu bolo cenným, prácou i mukou, potešením, čo zaujalo celý deň tú jeho roztúženú lieň – to bolo horieť v nežnej vášni. ( 5 )

   Onegin poznal veľmi dobre ženy. Náš Onegin bol práve v tom, zato – jak poznal ženy on! ( 6 )

   Vedel sa pretvárať a tajiť nádej, zažiarliť, sklamať a nútiť zas veriť. Vedel byť aj hrdým, krotkým, neposlušným, pozorným alebo rovnodušným, jemne mlčanlivým. Zrak mal bystrý, nežný, ligotavý, hanlivý, drzý, časom sa však aj slzou zablyšťal – takže bol aj veľmi citlivý. Jak včas vedel pretvárať sa, nádeju tajiť, zažiarliť, sklamať a nútiť veriť zasa, mračnýmsa zdať a túžbou nyť, byť hrdým, krotkým, neposlušným, pozorným lebo rovnodušným, či jemne mlčanlivým byť, jak krásne s ohňom zarečniť, v srdečných listoch nevšímavý! Za jedným keď mu mrela hruď, jak vedel seba zabudnúť! Zrak bystrý, nežný, ligotavý, hanlivý, drzý, časom žiaľ sa v ňom aj slzou zablyšťal. ( 7 )

   Vedel sa i ukázať novým, nevinnosť rozumu pozbaviť, zúfalstvom ozajstným strašiť, líškať sa a tak zabaviť, prosiť a žiadať o vyznanie, nevinnej lásky vznietiť cit, poslúchať srdca prvý hlas a lásku prenasledovať. Jak vedel ukázať sa novým, nevinnosť umu pozbaviť, zúfalstvom strašiť opravdovým, líškať sa a tak zabaviť, na clivé dojmy mával chúťky, nevinných rokov predrozsudky znal umom, cit poraziť, nevinnej lásky vznietiť cit, prosiť a žiadať o vyznanie, poslúchať srdca prvý hlas, prenasledovať lásku – vráz ísť potajomky na svídanie, v samote potom dávať jej lekciu v chvíľke stíchnutej. ( 8 )

   Jedným slovkom dokázal raniť sokov. Keď sokov sa mu chcelo zničiť, jak vedel slovkom raniť ich! Aké im siete prihotovil, by padli do nich a on lovil! ( 9 )

  

   Dokázal zlákať zbožný pohľad vdovy a vedel sa s hociktorou dámou porozprávať o platonizme. Znal zlákať zbožný pohľad vdovy, ináče s dušou spokojnou, skromnými, zmučenými slovy rudnúc, priasť rozhovory s ňou. Jak vedel s hociktorou dámou o platonizme rozprávať. ( 10 )

   Eugen veľmi rád chodil na bály. Stáva sa, v posteli je ešte, a už mu lístky dávajú. Pozvánka azda? Tak je. V meste tri rodiny ho volajú. Tam bude bál. ( 11 )

   Rád si užíval a míňal peniaze, hlavne na báloch. Začak mať veľké dlhy. ˝ Našťastie˝ zomrie jeho strýko a on po ňom zdedí majetok. Ním vyrovná dlhy a odchádza na vidiek. Prestanú ho baviť bály. Po tom ako zabije Lenského, začne mať výčitky a odchádza putovať po Rusku. Náhodou sa stretne s Taťjanou, ktorá ho odmietne. Začne mať vidiny a skoro sa zblázni, pretože sa skoro stal básnikom. Postupne v stála spánok vpadá  i myšlienok i pocitov, obrazotvornosť pred ním spriada obraz so zmesou farbistou a vidí: na stopenom sňahu, akoby spiaci na nocľahu, mládenec leží v rozvití a počuje hlas: „Zabitý!“ Nepriateľov zrie zabudnutých, klebetníkov a chabcov zlých, falošníc roje mladučkých, i krúžok druhov odvrhnutých, a dom – pri okne zakaždým vždy ona sedí, ona vždy! ( 12 )   A tak na vidiny tie zvyká, že temer zblaznel nacelo, temer sa zmenil na básnika. No, to by ešte chybelo! A ozaj silou magnetizmu aj ruských veršov mechanizmus skoro sa ujasnil mu tak, že bol by to dnes snáď môj žiak, keď sedával tak v kúte sám, len kozub pred ním a v ňom plam, húdol si pod nos Benedettu, či Idol mio, v planúce polená hádžuc papuče… ( 13 )   Dni letia. Teplo do dňa vniká – rozlúčka od mrazivých chvíľ. On nezmenil sa na básnika, nezomrel a sa nezbláznil. Jar oživí ho zaraz. Čiže pozavierané svoje chyže, kde zimoval jak zakliaty, dvojokná, kozub zohriaty tak nechal tam v deň pekný ranný – vdol Nevy letí na saniach. ( 14 )