Svetová romantická literatura

September 9th, 2010

   Koniec 18. st. sa niesol v znamení hesiel Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie: sloboda, rovnosť, bratstvo. Ich uskutočnenie prinieslo pád feudalizmu alebo jeho premenu na osvietenský absolutizmus. V hospodárskej oblasti začali prevláda kapitalistické výrobné vzťahy. Kapitalistické vzťahy založené na moci peňazí postupne ovládli človeka v celom jeho živote (ovplyvnili lásku, priateľstvo, rodinné vzťahy). Osobnosť sa narodila bez ochrany a začala pociťovať odcudzenosť k svetu. Cítila sa opustená, nepochopená a zbytočná. Nespokojnosť vyjadruje vzburou, revoltou. Tento nový vzťah človeka k života sa nazýva romantizmus.

   Najvýznamnejšími predstaviteľmi svetového romantizmu boli Victor Hugo (Francúzsko), Johan Wolfgang Goethe (Nemecko), Johann Christoph Friedrich Schiller, Heinrich Heine (Nemecko), George Noel Gordon Byron (Anglicko), Alexander Sergejevič Puškin (Rusko), Adam Mickiewicz (Poľsko), Sándor Petőfi (Maďarsko).

Romantický hrdina:

   

   Romantická literatúra vytvorila nového hrdinu, ktorý bol v ustavičnom rozpore so súčasnou spoločnosťou. Cítil sa v nej ako osamelý cudzinec a zostal nepochopený. Osamelosť ho vedie ku krajnému individualizmu. Len niekedy v sebe prekoná individualistické sklony a zapojí sa do spoločenskej činnosti (napr.: Byron za národné oslobodenie, alebo Shelley v diele Prometeus) – chce pomôcť ľuďom a z našich pomerov – chce napr.: oslobodí zakliatu pannu (Janko Kráľ) a pod. Romantický hrdina je najčastejšie autoštylizáciou básnika, ktorý sa predstavuje ako pútnik, alebo zbojník. Ide väčšinou o výnimočné postavy, silné individuality, ktoré konajú vo výnimočných situáciách. Romantizmus ruší stavovské rozdiely medi ľuďmi. Nebojí sa vniesť do literatúry ľudí spoločensky zaznávaných. A preto i do literárneho jazyka zavádza prvky hovorovej reči, ktoré sa pred tým nesmeli používa. Nový literárny smer zdôrazňuje cit (iracionálne prvky) pred rozumom – obrat od rozumu k citom – PREROMANTIZMUS. Konflikt v romantizme spočíva v rozpore medzi snom, túžbou a skutočnosťou. V obraze skutočnosti sa porušuje klasicistická túžba po súlade a nastupuje harmónia kontrastov (ošklivosť a krása, zločinnosť a mravné hodnoty).
Znaky romantizmu:

  


   Idealizmus:
nová filozofia, ktorá považuje myšlienku, vedomie, ducha za prvotné, hmotu, bytie za druhotné.

   Iracionalizmus:
filozofický smer v idealistickej filozofii popierajúci vedecké, rozumové a logické poznávanie. Uprednostňoval vieru a inštinkt.

   Sentimentalizmus: filozofický a literárny smer, sa pri poznávaní objektívneho sveta opiera o city, o citové zážitky. Hlása súcit k biednym a utláčaným, vyzdvihuje prostého človeka s jeho radosťami i strasťami.

   Individualizmus: vzniká kult silného jednotlivca. Ak je nepochopený, zabije sa.

   Titanizmus: silný jednotlivec, ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu.

   Subjektivizmus: v spoločnosti sa zdôrazňovala úloha jednotlivca.

  
 
 
Konflikty romantizmu:
 

  
My vs. Realita > Jednotlivec vs. Spoločnosť.

  
 
 
Princípy romantizmu:
 

   Autoštylizácia: autor sa stotožňuje s postavou v diele.

   Synkretizmus: narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami. Napr. epika sa silne lyrizuje opismy psychiky postáv a reflexií.

   Hovorová reč: autori chceli byť bližší ľudu. Ruský romantizmus

   Ruský romantizmus vznikal v období nevoľníctva a krutého cárskeho despotizmu, ktorý vyvolal mnohé povztania. Najvýznamnejšie z nich bolo povstanie dekabristov v roku 1825. Ruská literatúra je preto zacielená na boj proti útlaku a bezpráviu.